Osídlenie

Dreveník skrýva však i doklady o najstaršom osídlení východného Slovenska. Stopy po osídlení človekom pochádzajú zo staršej doby kamennej (asi pred 300 000 rokmi), ale aj zo starších čias. Pri ťažbe travertínu kamenári dodnes nachádzajú paleontologické nálezy, medzi inými aj skamenené kosti dávno vyhynutých druhov zvierat, napr. mamutov. Intenzívnejšie bol skalný masív Dreveníka využívaný až v mladšej dobe kamennej na prelome 5. a 4. tisícročia pred našim letopočtom ľudom bukovohorskej kultúry. Koncom 3. tisícročia na sklonku doby kamennej – v eneolite sa tu opevnil ľud bádenskej kultúry, ktorý zanechal po sebe množstvo hmotných pamiatok vo forme zlomkov keramických nádob rozličných tvarov, hladených kamenných a parohových sekeromlatov, kostených nástrojov a plochých kostených idolov.
Život na Dreveníku sa nezastavil ani v staršej dobe bronzovej okolo roku 1600 p.n.l. Z tohto obdobia sa zachovala kostená ihlica, perleťové korálky a prevŕtané zvieracie zuby navlečené na bronzovom krúžku patriace koštianskej skupine.

Zo strednej doby kamennej pochádzajú dva hromadné nálezy bronzových predmetov, ktoré sú pozostatkami ľudu pilinskej kultúry.

Početný keramický materiál púchovskej kultúrnej skupiny svedčí o rozsiahlom osídlení Dreveníka od polovice 1.st. p.n.l. až do 2.st.p.n.l., teda na sklonku doby laténskej do konca doby rímskej.

Sídelný vývoj Dreveníka bol zavŕšený v 9. – 10.st. Plošinu so strmými skalnými zrázmi v západnej časti využili starí Slovania a vybudovali tu mohutné hradisko. Potom sa už politické a hospodárske dianie presúva na Spišský hrad. Už od raného stredoveku sa tu ťažil travertín ako stavebný materiál. Ťažba pokračuje aj dnes, čo môže mať negatívny dosah na zachovanie tejto jedinečnej lokality.