S čím vám môžeme pomôcť?

rozšírené vyhľadávanie
ObecŽehra
Obec Žehra

Dreveník

Drevenik

 

Hneď oproti hradu sa nachádza dôležitá archeologická lokalita Dreveník. Je to najväčšie slovenské travertínové územie so skalným mestom, vyhláseným za rezerváciu už v 1925. Na tunajšie travertíny je viazaný aj výskyt predmetov dosvedčujúcich prítomnosť človeka neandrálskeho typu z mladšej fázy stredného paleolitu. Početné sú paleontologické nálezy, a to fauny i flóry. Po 300 000 rokoch sa na travertínovom brale usadil neolitický poľnohospodár a pastier (bukovohorská kultúra), prvé opevnenie s hustým osídlením vzniklo v eneolite (bádenská kultúra), po prechodnom útlme bolo hradisko znovu vybudované v staršej dobe bronzovej (otomanská kultúra). Ďaľšie nálezy možno pripísať pilinskej kultúre, osídlenie je i z prelomu doby laténskej a rímskej (púchovská kultúra), i keď vtedy prevzalo centrálnu funkciu hradisko na Špišskom hrade. Posledným obdobím opevnenia a využívania polohy je 9. a 10. storočie, kedy tu stálo slovanské hradisko centrálneho charakteru. Správnu a vojenskú funkciu po jeho zániku prebral Šarišský hrad.

Dreveník je náhorná plošina, ktorá sa nachádza južne od Spišského hradu. Dvíha sa uprostred zníženiny v Hornádskej kotline. Najväčšie travertínové územie na Slovensku so skalným mestom, množstvom jaskýň a jaskynných dier, travertínových kôp a tektonických zlomov je svedkom búrlivého geologického vývoja Zeme, bolo už v roku 1925 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Vytvoril sa vyzrážaním travertínu z minerálnych prameňov a to spojením štyroch travertínových kôp. Jeho dnešná podoba má tvar stolovej hory, s výraznými rozčlenenými blokmi a často kolmými okrajmi stien. V roku 1953 bol vyhlásený za Národnú prírodnú rezerváciu a zasluhuje si zvláštnu ochranu a pozornosť pre svoju neoceniteľnú botanickú, zoologickú, archeologickú, historickú a paleontologickú hodnotu.

Travertínový útvarTravertínový útvar sa nachádza v nadmorskej výške 609 m, toto chránené územie zaberá rozlohu približne 40 ha, pričom prírodná rezervácia tvorí rozlohu 66,91 ha. Dreveník vznikal v najmladšom období treťohôr. Predstavuje najjužnejšie situovanú travertínovú kopu na severojužnej tektonickej línii, ako aj v celom systéme travertínových kôp Podbraniska. Je to najstarší a najrozsiahlejší masív v systéme spišsko – podkarpatských travertínov. Teleso má trojuholníkový pôdorys s vrcholom na severe a základňou orientovanou v smere východ – západ. Okraje telesa tvoria miestami takmer kolmé steny, ktorými je ohraničený povrch kopy tvaru planiny, mierne sa zvažujúcej k juhovýchodu, na východnom i západnom okraji vznikli rozsiahle skalné mestá: Kamenný raj a Peklo. Celý masív je silne postihnutý početnými poruchami, pozdĺž ktorých sa vyvinuli blokové zosuvy, jaskyne i priepasti.

Svojím návštevníkom poskytuje nezabudnuteľné prírodné krásy. Vyskytujú sa tu krasové útvary ako škrapy a jaskyne. V podzemí je známych okolo 30 jaskýň, niektoré s celoročnou ľadovou výzdobou a s mnohými pozostatkami pravekého osídlenia.

Dnešný ráz a tvar Dreveníka zvýrazňujú strmé skalné zrázy po jeho obvode vzniknuté pseudotektonickými pochodmi. Pod vplyvom gravitačných síl a reliéfu plastickejšieho podložia vznikali v smere osí pretiahnutých elevácií podložia pukliny, pozdĺž ktorých sapostupne uvoľňovali jednotlivé bloky travertínu a tieto po rozmáčanom paleogénnom podloží skĺzavaním sa vzďaľovali od hlavného telesa dolu po svahu, kde sa postupne rozpadávali. Vznikli v pliocéne až začiatkom kvartéru, čo okrem vonkajších prejavov mechanického rozrušenia telesa a stupňa jeho korózie potvrdzujú aj odtlačky rastlín a živočíchov v tunajšom travertíne.

Ako chránené územie sa Dreveník spomína prvýkrát u v roku 1928 avšak z právneho hľadiska bola na území kopy vyhlásená štátne prírodná rezervácia o výmere 66,91 ha s nedostatočnou rozlohou a vymedzením hraníc až v roku 1982, v roku 1983 bola ŠPT vyhlásená na ploche 101,82 ha a pokrývala celú plochu kopy. Do účinnosti zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. je Dreveník národnou prírodnou rezerváciou.

Artefakty Dreveníka

Archeológia podáva ucelený obraz o nepretržitom osídľovaní od praveku až po príchod Slovanov a zároveň umožňuje pochopiť vplyv pravekých kultúr na slovanskú kultúru. V katalógu archeologických pamiatok Spiša sa uvádza: k najrozsiahlejším vyvýšeným sídliskám východného Slovenska s pravekým osídlením patrí travertínová kopa Dreveníka. Masív Dreveníka poskytuje plochu nielen pre otvorené sídliská, ale skrýva aj stopy osídlenia v jaskyniach, ktorých je tu niekoľko. Medzi ne patrí aj jaskyňa Puklinová – prv zvaná obyvateľmi aj Pleky.

V nálezoch prevláda zväčša črepový materiál bohatý na rôznorodú tvarovosť a výzdobu ľudu kanelovanej keramiky na Spiši. Tento materiál dokazuje, že Dreveník je výnimočným náleziskom, ktorý podáva obraz o tvorivej činnosti pravekého hrnčiara v období ľudu s keramikou kanelovanou. Väčšia časť črepového materiálu nájdeného v tejto lokalite je zastúpená tvarmi šálok, hrncových nádob a mís. Najcharakteristickejšou misou na Dreveníku je nádoba s masívnym pásikovým uchom, nad ktorým okraj rozčleňujú dva, niekedy aj tri gombíkové výčnelky.

Črepový materiál dokazuje, že existovalo viacero druhov hrncových tvarov. Nápaditosť pravekého hrnčiara sa prejavuje najmä vo výzdobe výrobkov. Okrem jednoduchých plytkých zvislých kanelúr, kombinovaných presekávanými plastickými pásikmi, sa stali obvyklým motívom šrafované trojuholníky, šachovnicovité vzory, rady vpichov aj vtlačených kruhových jamiek a vrypy nechtom. Dekoratívne poslanie mali aj uchá nádob, často masívne a zalomené, zdobené ryhami aj hladké. Výzdoba, aká sa vyskytla na kanelovanej keramike z Dreveníka, je známa aj z ďalších spišských lokalít (Gánovce, Hôrka Ondrej). Textilnú výrobu na sídlisku nepriamo dokladajú hlinené praskliny kónického a dvojkónického tvaru. Sú prevažne nezdobené. Na lokalite sa našli aj stopy osídlenia z iných období praveku, ktoré sa zaradzujú taktiež ku kanelovanej keramike.

Travertínový podklad Dreveníka je vhodný na uchovanie kostí, teda kostenej a parohovej industrie už spomínanej kultúry. Medzi najviac zastúpené patria šidlá vyrobené z triesky dutej kosti alebo vzácnejšie z kosti so zachovanou kĺbovou hlavicou. Pomerne početné sú aj kostené dláta lichobežníkového tvaru z triesky dutej kosti. Z parohu sa vyrábali aj palice s prevŕtaným kruhovým otvorom. Zvieracie zuby boli zrejme používané ako závesky. Jedným z najpozoruhodnejších nálezov tohto obdobia sú ploché kostené idoly, známe z Dreveníka v troch exemplároch. Dva z nich pochádzajú zo starších nálezov, tretí bol objavený na východnej strane dreveníckej vyvýšeniny v tzv. Kamennom meste. Najlepšie zachovaný idol predstavuje značne štylizovanú ľudskú postavu, v podstate vyznačenú len niekoľkými zárezmi na plochej trieske kosti. V hornej časti má kruhový otvor, ktorý svedčí o tom, že sa tieto idoly nosili ako závesky – amulety. Tieto zvieracie kosti pochádzajú prevažne z hovädzieho dobytka, ošípanej, kozy, ovce, z lovnej zveri jeleňa, srnca, bobra a husi. Našlo sa tu aj niekoľko kamenných hladených nástrojov, medzi ktorými prevládajú pomerne malé ploché sekerky lichobežníkového tvaru s obojstranne zabrúseným ostrím. Výroba štiepanej industrie je známa z množstva odštepov z farebných rádiolaritov a pazúrika, ako aj nástroje s čepelkami, retušovaný hrot, kosákové kamene a pílka. O kontaktoch so zemplínsko – tokajskou oblasťou svedčí dovezený obsidián, z ktorého zhotovovali najmä čepielky.
Dreveník patrí medzi najzápadnejšie lokality košťanskej kultúry. Pre túto kultúru je charakteristická zvlášť kostená ihlica z vývalkovite členenou hlavicou, perleťové ploché koráliky navlečené na bronzový krúžok, aj zvieracie prevŕtané zuby na bronzovom drôtiku. Náleziská tejto kultúry poznávame prostredníctvom pohrebísk.

Mladšie obdobia na Dreveníku prezentujú až prítomnosť ľudu púchovskej kultúry. Keramika tejto kultúry je charakterizovaná aj okrajovými črepmi s oválnym okrajom a s okružím z masívnych hrncovitých tvarov, často zdobených šikmými hlbokými vrypmi, poprípade rytou vlnovkou. Keltské tradície v púchovskej kultúre sa prejavujú v rôznorodosti tvarov, hlavne výzdoby (napríklad šrafovanie). S púchovským osídlením súvisí aj nález keltskej mince (didrachmy), tzv. veľkobystereckého typu a rímskej mince Trajána (z rokov 98 až 117 nášho letopočtu). Na Dreveníku bolo toto osídlenie značné a zasiahnuté boli aj svahy Spišského hradu.

K najrozsiahlejšiemu osídľovaniu Dreveníka dochádzalo v období kanelovanej kultúry. V tejto dobe tu bol vybudovaný systém opevnených vyvýšených osád. Dreveník mal výsostné postavenie v spoločenskej a hospodárskej organizácii. Pre ľud tejto kultúry bolo charakteristické pastierstvo, najmä chov oviec, ktorý bol nenáročný na podmienky a zároveň poskytoval obživu a vlnu na textilné spracovanie. Prostredníctvom pamiatok kultového charakteru , ako sú kostené idoly, závesky – amulety, súčasti hlinených napodobenín vozíkov a miniatúrne hlinené napodobeniny kamenných nástrojov, je možné vytvoriť si obraz o duchovnom živote týchto obyvateľov. Z remesiel bolo najrozvinutejšie hrnčiarstvo.

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Dôležité telefónne čísla

VSE - 0800 123 332
SPP - 0850 111 727
PVPS - 052 7873 117
SOS - 112 v tiesni

Kostol Ducha Viatého

Biely klenot
UNESCO

Ponad líniu striech ľudských príbytkov vytŕča v obci Žehra neprehliadnuteľný biely klenot, ktorý vo svojich útrobách ukrýva poklady histórie. Vežu starobylého kostolíka z 13. storočia zakrýva drevená kupola netradičného cibuľovitého tvaru. Práve vďaka prvej písomnej zmienke o tejto stavbe z roku 1245 sa dozvedáme aj o existencii samotnej obce.

Informácie od nás

Smart info

Dostávajte informácie z nášho webu prostredníctvom e-mailov

Chcem sa zaregistrovať

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu: